Prečo sa z každého foundera nestane Steve Jobs?
STARTUPY 28. 7. 2026
Steve Jobs sa často spomína ako dôkaz, že stačí veriť svojej vízii a ísť si tvrdohlavo za svojím. Realita startupov je ale oveľa menej priamočiara. Nie každý founder, ktorý má silnú víziu, aj uspeje – a nie každý, kto počúva rady, sa dostane ďaleko. O tom, čo v skutočnosti odlišuje úspešné startupy od tých ostatných, sme sa rozprávali s Tamarou Krištúfkovou zo Seed Startera, ktorá denne pracuje s tímami v rôznych fázach ich rastu. Hovorili sme o tom, prečo nápad nestačí, čo investor naozaj sleduje a kde robia founderi najčastejšie chyby.
Steve Jobs býva považovaný za vzor founderov, ktorí si išli tvrdohlavo za svojím. Prečo sa ale podľa teba tento model nedá tak jednoducho „nakopírovať“?
Steva Jobsa mnohí vnímajú ako prototyp foundera, ktorý ignoroval okolie a napriek tomu uspel. Problém je, že ho vždy vidíme spätne – cez výsledok. Vidíme ten úspech, ale nevidíme všetkých ostatných founderov, ktorí mali rovnaký prístup a nevyšlo im to.
Startupy totiž nefungujú tak, že existuje jeden správny typ správania, ktorý stačí nasledovať. Nie je to matematika, kde spravíš tri kroky a vyjde ti výsledok. Je tam strašne veľa faktorov – trh, timing, tím, rozhodnutia, ktoré robíš v priebehu. A práve preto sa to nedá skopírovať. To, že niekomu fungovala tvrdohlavosť, neznamená, že to bude fungovať každému.
Keď sa teda pozrieš na desiatky startupov, ktoré si mala možnosť stretnúť a spoznať, čo podľa teba naozaj rozhoduje o tom, či sa firma posunie ďalej alebo nie?
Keď to úplne zjednoduším, tak je to podľa mňa exekúcia. Nápad je fajn začiatok, ale tým sa to končí. Rozdiel medzi tímami, ktoré uspejú a ktoré nie, je v tom, čo s tým nápadom robia ďalej.
My vidíme veľa startupov, ktoré riešia veľmi podobnú vec. Niekedy dokonca takmer identickú. A predsa jeden z nich rastie a druhý sa zastaví. Nie je to tým, že by ten prvý mal „lepší nápad“. Je to tým, že vie rýchlejšie reagovať, lepšie pochopiť zákazníka a hlavne veci reálne doťahovať. Z pohľadu investora je preto oveľa dôležitejšie vidieť, ako tím funguje, než to, ako ideu odprezentuje. Nápad sa dá meniť, ale schopnosť ho pretaviť do reality, je to, čo sa mení oveľa ťažšie.
Keď už sa bavíme o tímoch – čo je pre teba znak toho, že má zmysel sa o startup zaujímať viac alebo doň investovať?
To, čo sa najviac opakuje, je taká zvláštna kombinácia dvoch vecí. Na jednej strane musí byť founder sebavedomý – musí veriť tomu, že práve on je ten, kto vie ten problém vyriešiť. Bez toho by to jednoducho nezvládol. Na druhej strane ale musí byť schopný aj počúvať. A to je často ťažšie, než to znie. Pretože keď robíš niečo, čomu naozaj veríš, prirodzene máš tendenciu brániť si to.
Najlepšie tímy sú tie, ktoré dokážu robiť oboje naraz. Vedia si stáť za rozhodnutiami, ale zároveň sa nezľaknú toho, keď im niekto povie, že možno idú zlým smerom. Nie je to o tom slepo nasledovať rady, ale o tom vedieť ich spracovať a urobiť z nich lepšie rozhodnutie.
Veľa founderov počúva rady typu „ver si a nevzdávaj sa“. Kde je ale podľa teba tá hranica medzi zdravou vytrvalosťou a tým, že ignorujem realitu trhu?
Veriť tomu, čo robíš, je dôležité. Ale samo osebe to nestačí. Trh je v tomto veľmi úprimný – skôr alebo neskôr ukáže, či o to, čo robíš, niekto naozaj stojí.
Často vidíme situácie, kde má tím veľa pozitívnej spätnej väzby. Ľuďom sa to páči, hovoria, že je to super nápad, ale keď príde na to, aby za to zaplatili, tak sa to nestane. A to je moment, kedy sa musí niečo zmeniť. Pretože tam už nepomáha počúvať ďalšie povzbudenia. Tam treba začať testovať, predávať, pýtať sa správne otázky a upravovať produkt podľa toho, čo sa deje v realite. Pretože až vtedy sa z nápadu začína stávať firma.
Ako by teda mali founderi pracovať s tým množstvom názorov, ktoré dostávajú?
Spätná väzba je extrémne dôležitá, ale zároveň môže byť aj veľmi mätúca. Každý má na niečo názor, každý ti vie povedať, čo by si mal robiť inak. Preto je dôležité naučiť sa s tým pracovať. Neznamená to počúvať všetkých, ale ani ignorovať všetko. Skôr si z toho vedieť vybrať to, čo dáva zmysel.
Z našej skúsenosti sú najlepšie tímy tie, ktoré vedia reflektovať. Vypočujú si rôzne pohľady, ale nestratia sa v tom. Zachovajú si smer, ale zároveň sa neboja upraviť veci, keď vidia, že niečo nefunguje. A to je podľa mňa kľúčová zručnosť.
A na záver – ak dnes niekto sedí s nápadom v hlave a nevie, čo s ním ďalej, aký by mal byť jeho prvý krok?
Asi to najdôležitejšie je nenechať to len v hlave. Nápad má veľa ľudí, ale veľmi málo z nich s ním niečo spraví. Úplne prvý krok je dostať to medzi ľudí – rozprávať sa o tom, ísť do komunity, napríklad na nejaký event do coworkingového centra, na meet-up, prednášku... a nájsť si feedback. Nemusí to byť dokonalé, práve naopak. Čím skôr to ukážeš, tým skôr zistíš, či to má zmysel.
Veľa founderov čaká, kým bude všetko pripravené. Ale ten moment nikdy nepríde. Startup vzniká až vtedy, keď začneš niečo robiť – nie keď o tom ešte len premýšľaš. A aj keď to nevyjde, stále ťa to posunie viac, než keby si to nikdy neskúsil.
Ak ťa zaujíma viac ako funguje slovenský startupový ekosystém, akú úlohu v ňom zohráva Seed Starter Slovenskej sporiteľne alebo prečo na Slovensku zatiaľ nemáme startupového jednorožca, vypočuj si novú epizódu podcastu V centre zážitku, v ktorom sa na túto tému s Tamarou Krištúfkovou porozprával jeho autor Jakub Jamnický.