Slovensko na chvoste Európy. Čo brzdí náš startupový potenciál?
STARTUPY 23. 10. 2024
Zrod startupu je zložitý proces, ktorý závisí nielen od inovácie produktu a odhodlania tímu, ale aj od podmienok prostredia, v ktorom vzniká. Keď sa pozrieme na startupové ekosystémy v iných krajinách, je jasné, že Slovensko má pred sebou ešte veľa práce. Startupová scéna u nás čelí mnohým výzvam, ktoré môžu byť pre začínajúcich podnikateľov prekážkou. Ako si teda naša krajina vedie v medzinárodnom kontexte?
Kým v niektorých európskych krajinách, ako sú Estónsko, Švédsko či Fínsko, startupová scéna prekvitá a nové nápady nachádzajú rýchlu podporu, Slovensko sa stále snaží nájsť v tomto dynamickom ekosystéme svoju cestu. „Porovnanie s inými krajinami ukazuje, že podmienky pre rozvoj startupov sú u nás síce sľubné, no ešte v mnohom zaostávajú za najlepšími, a vo všeobecnosti dokonca za európskym priemerom, napríklad vo výške investícií rizikového kapitálu,“ hodnotí situáciu Michal Vanovčan, líder Seed Startera Slovenskej sporiteľne.
Ako si teda Slovensko stojí v jednotlivých kľúčových oblastiach?
Legislatívne prostredie
Jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie v každej krajine je legislatíva. Od roku 2017 u nás existuje nový typ obchodnej spoločnosti – tzv. jednoduchá spoločnosť na akcie, ktorá umožňuje jednoduchší vstup investorov do podniku i väčšiu flexibilitu v úprave interných pomerov a je vnímaná ako vhodná pre startupy. Na jej tvorbe sa podieľala aj právna kancelária Taylor Wessing – rozhovor s jej zástupcom Andrejom Leontievom aj na túto tému si môžete prečítať tu.
Dá sa povedať, že v porovnaní s okolitými krajinami je Slovensko v tejto oblasti relatívne konkurencieschopné – podľa projektu Svetovej banky „Doing Business“, ktorý porovnáva podnikateľské regulácie v 190 krajinách sveta, sa naša krajina umiestnila v jednoduchosti začatia podnikania na 45. mieste. Ako však podotýka Andrej Leontiev z Taylor Wessing, stále je v tejto oblasti čo vylepšovať: „Mohli by napríklad zlacnieť poplatky, ktoré sú spojené s vydávaním a vedením zamestnaneckých akcií v centrálnom depozitári. A systému by mohlo pomôcť aj daňové zvýhodnenie investícií do inovácií.“
Kvalita vzdelávania a dostupnosť talentov
Za kritické faktory pre rozvoj startupového ekosystému môžeme označiť aj dostupnosť kvalifikovaných pracovných síl a mladých talentov. Slovensko má síce vďaka technickým univerzitám v Bratislave, Košiciach a Žiline silnú základňu v technických odboroch, ako je IT a inžinierstvo, avšak v posledných rokoch čelíme značnému odlivu mozgov. Štatistiky ukazujú, že mladí ľudia s vyšším vzdelaním odchádzajú za lepšími príležitosťami do zahraničia a až zhruba 20 % Slovákov s vysokoškolským vzdelaním pracuje v zahraničí, čo je jeden z najvyšších podielov v rámci OECD.
Počet startupov na obyvateľa
Že slovenský startupový ekosystém nijak neprekvitá, ale naopak vykazuje v tejto oblasti negatívnu trajektóriu, ukazuje aj rebríček zohľadňujúci počet startupov na milión obyvateľov. V rámci Európskej únie sa stále držíme na chvoste a horšie je na tom už len Poľsko a Rumunsko. Podľa údajov za rok 2023 je na Slovensku 93 startupov na miliónov obyvateľov (ešte pred pár rokmi to bolo viac ako 100), pričom v susednom Maďarsku je to 146, v Česku 162 a v Rakúsku dokonca 321. Jasným lídrom v tejto oblasti je Estónsko, ktoré má síce štvornásobne menej obyvateľov než Slovensko, avšak na milión obyvateľov tu pripadá až 1 299 startupov.
Financovanie a VC investície
Ideálna situácia u nás nie je ani čo sa týka dostupnosti kapitálu. Pri financovaní inovatívnych firiem hrajú zásadnú úlohu venture kapitálové investície. A tie sú na Slovensku v porovnaní s inými krajinami strednej a východnej Európy stále podpriemerné. Veľmi vypovedajúci je napríklad objem investícií rizikového kapitálu v prepočte na jedného obyvateľa, ktorého výška je u nás 12 €, pričom európsky priemer je 78 €. Opäť pre porovnanie – v ČR je to 17 €, v Bulharsku 27 € a v Estónsku, ktoré v tejto oblasti vyniká medzi krajinami CEE regiónu, dokonca 310 € na obyvateľa.
„Hlad po rizikovom kapitáli a systémovej podpore inovácií je u nás veľký – do Seed Startera Slovenskej sporiteľne sa len za prvý rok jeho fungovania prihlásilo viac ako 150 startupov.“
Michal Vanovčan, výkonný manažér Seed Startera Slovenskej sporiteľne
Vôľa vytvárať startupy made in Slovakia
Mohlo by sa zdať, že slovenské startupy bojujú najmä s nedostatkom kapitálu, čo im komplikuje schopnosť rýchlo škálovať svoje podnikanie. Samotní investori však tvrdia, že pre kvalitné startupy je finančných prostriedkov dostatok. Napriek tomu sa často rozhodnú začať podnikať radšej v inej krajine než na Slovensku. Dôvodom môže byť kombinácia predchádzajúcich faktorov, ale, samozrejme, aj veľkosť trhu, lepšie prepojenie so startupovým ekosystémom, ako aj profesionalita hráčov v ňom.
Táto situácia bola nakoniec aj jedným z dôvodov, prečo vznikol Seed Starter Slovenskej sporiteľne – prvý korporátny venture kapitálový program na Slovensku. Počas prvých dvoch rokov svojho fungovania podporil startupy kapitálom v hodnote zhruba 2 milióny eur a poskytuje im aj inkubáciu alebo napríklad pomoc v go-to-market fáze. „Naším cieľom je zvrátiť nepriaznivý trend, ktorým sa v tejto oblasti Slovensko uberá, a ukázať slovenským startupom, že aj doma majú partnera, o ktorého sa pri realizácii svojho nápadu môžu oprieť,“ vysvetľuje Michal Vanovčan a na záver dodáva: „Okrem samotného kapitálu je to aj silné meno banky, ktoré dokáže startupom pomôcť v ďalšom raste. A keďže hľadáme najmä inovácie, ktoré majú synergiu so stratégiou Slovenskej sporiteľne, je tu obrovský priestor na škálovanie aj medzi našimi klientmi alebo v rámci interných procesov banky.“
Chcete posunúť svoj podnikateľský nápad na vyššiu úroveň? Hľadáte investora a váš produkt alebo služba je v súlade s poslaním Slovenskej sporiteľne? Dajte nám o sebe vedieť!